Slanica/Bratislava
3. októbra (TASR) – Jazykovedec, kodifikátor prvej spisovnej formy
slovenského jazyka a katolícky kňaz Anton Bernolák patril k
najpoprednejším predstaviteľom slovenského osvietenstva. Stal sa oddaným
stúpencom jozefínskych reforiem a už ako mladý študent sa zaradil k
propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa.
Od narodenia významnej osobnosti kultúrneho, náboženského a politického
života, Antona Bernoláka, uplynie v pondelok 3. októbra 260 rokov.
Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 do zemianskej rodiny v obci
Slanica, ktorá je v súčasnosti zatopená Oravskou Priehradou. Viaceré
zdroje uvádzajú, že stredoškolské štúdiá pravdepodobne absolvoval na
gymnáziu v Bratislave, pričom neskôr v tomto meste v rokoch 1778-1780
navštevoval seminár Emericanum, kde si prehlboval vedomosti v poetike a v
rétorike.
V trnavskom seminári Stephaneum študoval filozofiu (1780 - 1782) a na
univerzite vo Viedni zase teológiu (1783 - 1784). Poslucháčom teológie
na bratislavskom generálnom seminári bol v rokoch 1784 – 1787. Následne
až do roku 1791 pôsobil ako kaplán v obci Čeklís, ktorá v súčasnosti
nesie názov Bernolákovo.
Anton Bernolák bol potom tajomníkom arcibiskupskej vikariátnej
kancelárie v Trnave a na tomto poste zotrval do roku 1797, kedy sa stal
dekanom v Nových Zámkoch. Duchovnej i národnej službe sa v tomto meste
venoval až do svojej smrti v roku 1813.
Bol mimoriadne vzdelaným mužom, ktorý ovládal viacero cudzích jazykov.
Veľký prehľad mal v histórii, v prírodných vedách i v oblasti hudby,
estetiky či politiky. Ešte počas pôsobenia v bratislavskom seminári
založil Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka, vďaka ktorej v roku
1787 vyšlo kolektívne napísané dielo Filologicko-kritická rozprava o
slovanských písmenách, ku ktorému Bernolák pripojil aj príručku o
pravopise Orthographiu. V týchto jazykovedných prácach už boli určené
základné pravidlá slovenského jazyka a boli prvým krokom k ustáleniu
jeho spisovnej normy.
Anton Bernolák vychádzal z presvedčenia, že slovenská spisovná reč musí
vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za jej základ prijal kultúrnu
západoslovenčinu s niektorými stredoslovenskými prvkami. Za prvoradú
pokladal výslovnosť, o ktorú sa mal opierať pravopis. Odstránil ypsilon,
v pravopise sa používalo iba mäkké i. Dôsledne označoval mäkkosť
spoluhlások ď,ť,ň,ľ a jeho slovenčina neobsahovala dvojhlásky.
Vylúčil zo slovnej zásoby slová, ktoré považoval za neslovenské či
vulgárne a namiesto nich tvoril nové slová. Slovenský jazyk oslobodzoval
od českých výrazov. V roku 1790 sa vydania dočkala Slovenská gramatika a
o rok neskôr publikoval príručku o tvorení slov s názvom Etymológia
slovenských slov.
Snahy o vydávanie slovenských kníh v novom spisovnom jazyku vyústili v
roku 1792 do vzniku celoslovenskej organizácie stúpencov bernolákovskej
spisovnej slovenčiny známej ako Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v
Trnave. Jeho vedúcou osobnosťou bol Anton Bernolák, archivárom a
pokladníkom Juraj Fándly. Organizácia mala okolo 500 členov a jej cieľom
bola najmä osveta ľudových vrstiev, vydávanie kníh ľudovýchovného,
národnobuditeľského i náboženského charakteru.
Hoci na viacjazyčnom slovníkovom diele Slovár slovenskí,
česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, ktorý obsahoval napríklad aj príslovia,
porekadlá či ľudové piesne, pracoval významný slovenský intelektuál už
od roku 1786, jeho vydania sa nedožil. Dielo totiž vyšlo v rokoch 1825 -
1827 v Budíne najmä zásluhou Juraja Palkoviča.
Anton Bernolák pravdepodobne zomrel náhle na zlyhanie srdca 15. januára 1813 v Nových Zámkoch vo veku 50 rokov.
Bernolákova kodifikácia spisovnej slovenčiny v roku 1787 zohrala v
histórii slovenského národa mimoriadne významnú úlohu, pretože spustila
prvú fázu slovenského národného obrodenia. Hnutie bernolákovcov, teda
nasledovateľov Antona Bernoláka, vytvorilo vhodné podmienky pre druhú
kodifikáciu slovenského jazyka, ktorá prebehla v roku 1843 v Hlbokom za
účasti Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava
Hodžu. Kultúrnu západoslovenčinu Antona Bernoláka vtedy vystriedal
jazyk, ktorého základom sa stalo stredoslovenské nárečie.